No hate. No violence
Races? Only one Human race
United We Stand, Divided We Fall
Radio Islam
Know Your enemy!
No time to waste. Act now!
Tomorrow it will be too late

English

Franç.

Deutsch

عربي

Sven.

Español

Portug.

Italiano

Русск.

бълг.

Hrvat.

Češt.

Dansk

Suomi

Magyar

Neder.

Norsk

Polski

Rom.

Srpski

Slov.

Indon.

فارسی

Türkçe

日本語

汉语


Stručný úvod do historického revizionizmu

ARTHUR R. BUTZ




Dr. Arthur R. Butz je profesorom elektrického inžinierstva na Northwestern University v Evanstone, v štáte Illinois. Je taktiež autorom revizionistickej štúdie holokaustu, The Hoax of the Twentieth Century (Podvod 20. storočia), ako aj členom poradného výboru pre Journal of the Historical Review, ktorý vydáva IHR.

 


 


Zaznamenávam tri principálne dôvody pre rozšírenú, no mylnú vieru v legendu o miliónoch Židov, zavraždených Nemcami počas 2. svetovej vojny: americké a britské jednotky našli hrozné kopy mŕtvol v západonemeckých táboroch, ktoré zajali v roku 1945 (napr. Dachau a Belsen); neexistujú viac väčšie komunity Židov v Poľsku; a historici všeobecne podporujú túto legendu.

Počas vojnových rokov bolo Nemecko nútené bojovať s týfom, prenášaným všami v konštantnom ruchu na Východe. Preto všetky zdroje o vstupe do nemeckých koncentračných táborov hovoria o strihaní vlasov, sprchovaní a iných odvšivovacích procedúrach, ako ošetrovanie obytných priestorov pesticídom Zyklon. To bol taktiež hlavný dôvod pre vysokú úmrtnosť v táboroch a pre krematóriá, ktoré tam existovali.

Keď Nemecko skolabovalo v chaose, potom samozrejme všetky takéto zábrany padali a týfus a ďalšie choroby sa stali v táboroch, ktoré obývali predovšetkým politickí väzni, obyčajní zločinci, homosexuáli, odporcovia vojenskej služby a Židia, odvedení na nútené práce. Preto takéto hrozné scény, ktoré však nemali nič spoločné s "vyhladzovaním" alebo nejakou zámernou politikou. Ba čo viac, západo-nemecké tábory neboli údajnými "vyhladzovacími tábormi", ktoré boli všetky v Poľsku (napr. Auschwitz a Treblinka) a ktoré boli všetky evakuované alebo zničené pred zajatím Sovietmi, ktorí nenašli žiadne takéto scény.

"Konečné riešenie", o ktorom sa hovorilo v nemeckých dokumentoch, bol program evakuácie, znovuusadenia a deportácie Židov s konečným cieľom vyhostenia z Európy. Počas vojny Židia rôznych národností boli presúvaní na východ, ako stupeň v tomto Koneč-nom riešení. Legenda tvrdí, že tento presun bol kvôli vyhladzovaniu.

Veľká väčšina miliónov údajne vyhladených boli východoeurópski - nie nemeckí či západoeurópski - Židia. Z tohoto dôvodu štúdium tohto problému prostredníctvom populačných štatistík bolo obtiažne až nemožné, ale je faktom, že viac neexistujú veľké židovské komunity v Poľsku. No Nemci boli iba jednou skupinou, ktorá presúvala Židov. Sovieti v roku 1940 deportovali skoro všetkých Židov z východného Poľska do svojho vnútrozemia. Po vojne, keď sa poľskí a ďalší Židia vyrojili z Východu do okupovaného Západného Nemecka, sionisti presúvali veľké množstvá ľudí do Palestíny, a USA a ďalšie štáty absorbovali mnoho Židov, vo väčšine prípadov za podmienok, ktoré znemožňovali numerické sčítanie. Poľské hranice boli navyše na konci vojny drasticky zmenené, krajina sa doslova pohla na západ.

Historici všeobecne podporujú túto legendu, ale existujú taktiež precedensy pre skoro nepochopiteľnú slepotu časti učencov.

Je ľahké ukázať, že legenda o vyhladzovaní si zaslúži skepticizmus. Aj občasný čitateľ literatúry o holokauste vie, že počas vojny doslova nik nekonal tak, ako keby sa holokaust odohrával. Preto sa zvyčajne obviňuje Vatikán, Červený Kríž a Spojenci (predovšetkým spravodajské služby) zo svojej ignorácie a nečinnosti a vysvetľuje, že sa Židia všeobecne nebránili deportáciám, pretože nevedeli, čo ich čaká.

Ak dáte toto všetko dokopy, získate zvláštne tvrdenie, že po dobu skoro troch rokov nemecké vlaky, operujúce v kontinentálnom rozsahu v zaľudnených civilizovaných oblastiach Európy, regulérne a systematicky prevážali milióny Židov na smrť a nik si to nevšimol, s výnimkou našich židovských vodcov, ktorí vydávali verejné vyhlásenia o "vyhladzovaní".

Pri bližšom skúmaní aj títo židovskí vodcovia nekonali tak, ako keby sa holokaust uskutočnil. Obyčajné komunikácie medzi okupovanými a neutrálnymi krajinami boli otvorené a boli v kontakte so Židmi, ktorých Nemci deportovali, ktorí by nemohli ignorovať "vyhladzovanie", ak by tieto tvrdenia mali nejakú platnosť.

Takáto neobyčajná ignorácia musí byť pripísaná taktiež oddeleniu Hansa Ostera v nemeckej vojenskej spravodajskej službe, v nedávnej recenzii správne nazvanému "ozajstný generálsky zbor v opozícii Hitlerovi".

Dôkazy, ktoré sú nám ponúkané, boli zozbierané počas povojnových súdov. Dôkazový materiál je skoro všetko ústne svedectvo a "priznania". Bez dôkazov týchto súdov by nebolo žiadnej významnejšej evidencie "vyhladzovania". Človek si musí dať pauzu a opatrne toto zvážiť. Boli súdy potrebné, aby rozhodli, či sa uskutočnila bitka pri Waterloo? Bombardovanie Hamburgu, Drážďan, Hirošimy a Nagasaki? Masakry v Kambodži? No tento trojročný program, kontinentálneho záberu, s údajnými miliónmi obetí, vyžaduje súdy, aby debatovali nad jeho reálnosťou. Neškriepim sa, či boli tieto súdy ilegálne alebo neférové, no tvrdím, že taká historická logika, na ktorej spočíva táto legenda, nesmie byť podporovaná. Takéto udalosti sa nemôžu prihodiť bez vytvárania úmery a súčasných dôkazov pre svoju realitu, rovnako ako veľký lesný požiar nemôže existovať bez dymu. Človek môže rovnako veriť, že New York bol spálený do tla, ak by sa vyprodukovali priznania k takémuto činu.

Detailné posúdenie špecifických dôkazov, podaných na podporu legendy, boli témou revizionistickej literatúry a nemôžu byť tu podané, ale zmienim sa o jednom bode. Legenda tvrdí, že neexistovali žiadne technické prostriedky pre špecifickú úlohu vyhladzovania, a že prostriedky, pôvodne určené na iné účeli poslúžili dvojako v improvizácii. Tak boli Židia údajne plynovaní pesticídom Zyklon a ich mŕtvoly zmizli v krematóriách, spolu s mŕtvymi z "obyčajných" príčin (popol alebo ďalšie pozostatky miliónov obetí sa nikdy nenašiel). Každá mysliaca osoba musí byť isto skeptická.


 

Zdroj: Preklad z Journal of Historical Review, vol. 11, číslo 2, s. 251-254